Mnoho z nás v každodennom zhone prebehne okolo akejsi budovy medzi dvoma kostolmi. Peknej, dobre udržiavanej, to sa teda musí nechať, pomyslíš si, upravenej. Ale čo za budovu to vlastne presne je? 

Vychádza z nej mnoho zvukov, eufónia, ktorú inde v meste nemáš šancu začuť – kde tu počuť stupnicu, sledy klavírnych tónov, dramatické husľové sóla či zvolanie trúbky. A k tomu ešte mnoho iných melodických zvukov, ktorých pôvodcovia sú ti, takpovediac, neznámy. Z budovy vychádza i vchádza mnoho detí všemožného veku a preto pre teba vôbec nie je ťažké vydedukovať kadiaľ to vlastne prechádzaš – okolo našej Základnej umeleckej školy v Trebišove (alebo inak, ZUŠ-ky).

Prechádzaš okolo tej budovy stále dookola, takmer denno-denne sa aspoň na pár okamihov pozastavíš nad hudbou, ktorá z tejto budovy vychádza, žasneš nad šikovnosťou žiakov, ktorí sa pravidelne predstavujú na koncertoch a spoločne s učiteľmi ti pripravujú kultúrne zážitky ako sa patrí. Hudba, spev, maliarstvo, divadelné a herecké výkony. Je to tak trochu iný svet, že? A čo takto ho trochu viac spoznať? Predstaviť si ľudí „za oponou”?

História:

V skratke, zrod ZUŠ v meste Trebišov nebol práve najľahší. Prvé pokusy sa datujú do roku 1954, vybudovanie hudobného centra však bolo pre nevhodnosť priestorov odložené o tri roky. V roku 1957 došlo k zriadeniu hudobnej školy v rámci „hudobného krúžku“  ktorý  mal len jedinú učiteľku – neskoršiu prvú riaditeľku ZUŠ – Máriu Tichú. „Hudobný krúžok“ bol umiestnený v miestnosti závodného klubu Revolučného odborového hnutia pri cukrovare, ktorý bol od mesta vzdialený asi dva kilometre. 

Oficiálne bola Hudobná škola v Trebišove otvorená až 26. septembra 1957, kedy vtedajší Okresný národný výbor získal pre jej pôsobenie dve miestnosti v centre mesta. Priestory pre činnosť školy boli však veľmi nevyhovujúce. Škola sa postupne rozširovala a to v radoch učiteľov i žiakov. Do dnešných priestorov bývalého kláštora Pavlínov sa presťahovala až v roku 1990.

ZUŠ prešla dlhú cestu k tomu, aby vyzerala tak, ako ju poznáme dnes. Je dielom mnohých učiteľov a riaditeľov, výsledkom ich trpezlivej a nikdy nekončiacej práce. Z dlhého zoznamu týchto „patrónov hudby“ si dovolím spomenúť aspoň Jána Majerčáka, Rudolfa Rumana, Antona Kudlu, Oľgu Briňarskú, Štefana Bubána, Vieru Fedorčákovú… tých statočných ľudí je veľa. Najnovšie na poste riaditeľa školy stojí od 1.júla 2014 PaedDr. Veronika Jakimová.

Podarilo sa nám  urobiť malé interview s pani riaditeľkou PaedDr. Veronikou Jakimovou. Takže, ak si zvedavý/á, čo si pre teba ešte ZUŠ-ka  chystá, čítaj veselo ďalej!

Čo sa Vám na poste riaditeľky zdá najťažšie a čo naopak zas najjednoduchšie?

Práca na poste riaditeľa je veľmi náročná a zodpovedná. Nedá sa jednoznačne povedať, čo je pri riadení školy najjednoduchšie a naopak – najťažšie. V každodennej praxi sa riaditelia stretávajú s rôznymi situáciami, ktoré treba okamžite riešiť a v danú chvíľu sa správne rozhodnúť. Riaditeľ je plne zodpovedný za chod školy, bezproblémový priebeh výchovno-vzdelávacieho procesu a bezpečnosť pri práci jak zamestnancov, tak detí a žiakov ZUŠ.

Prečo je podľa Vás dobré/dôležité aby dieťa navštevovalo ZUŠ, získalo základné vzdelanie v oblasti hudby? 

Ak sa rodičia rozhodnú prihlásiť svoje dieťa do ZUŠ urobia preňho len  to najlepšie. ZUŠ vychováva umením k umeniu. Preto je veľmi dôležité, aby takúto výchovu a vzdelanie dostalo čo najväčší počet detí. Prostredníctvom výtvarného, hudobného, tanečného, či literárno-dramatického umenia vypestujeme u žiakov nielen zmysel pre krásu, ale aj cit a vzťah k umeniu  ako takému. Záleží nám na tom, aby sme z našich žiakov vychovali dobrých a citlivých ľudí. Lebo ten, kto má rád umenie, nemôže byť zlý človek.

Ak si vieme zahrať na nejaký hudobný nástroj, vieme nakresliť pekný obrázok, či zatancovať si, obohacuje tým nielen seba – svoj duševný život, ale  svojím umením rozdávame radosť aj iným.

Na záver by som snáď už len rada dodala – sama som študentkou ZUŠ, preto o tejto inštitúcii hovorím z prvej ruky. A môžem len potvrdiť slová pani riaditeľky- vedieť niečo o hudbe, rozumieť jej a dokázať ju precítiť človeku do života veľa dá. Obohatí to jeho pohľad na život. ZUŠ je pre mňa často ukážkou nemožného a to vyučovacieho procesu bez tlaku a zhonu s viditeľnými výsledkami v podobe koncertov a bravúrne zvládnutých skúšok žiakov. Je to miesto, kde si dieťa nájde mnoho priateľov a zažije mnoho krásnych vecí, naučí sa spolupracovať ale aj sa predviesť ako samostatný jedinec (umelec) a to všetko pod vedením snáď nekonečne trpezlivých pedagógov .

Na Základnú umeleckú školu v Trebišove budem vždy spomínať s úsmevom a vďakou.

Ďakujeme pani riaditeľke PaedDr. Veronike Jakimovej za to, že si aj cez svoj nabitý program našla čas na rozhovor. Zdroj faktov (a zároveň miesto, kde sa o ZUŠ môžeš dozvedieť ešte viac): http://zustrebisov.sk/

Foto: mesto Trebišov