Historický seriál na tému Východoslovenské roľnícke povstanie dnes pokračuje druhou časťou. Pohodlne sa usaď a prečítaj si o úplných začiatkoch prejavov nespokojnosti na Zemplíne. Vskutku zaujímavé čítanie!
Neúroda a zlé hygienické návyky
V roku 1830 postihla východné Slovensko spomínaná neúroda, čo v značnej miere ešte viac prehĺbilo zúfalstvo poddaných. Navyše, z Poľska sa na Zemplín pomaly šírila cholerová epidémia, ktorá ho zasiahla veľmi tvrdo. Za kráľovských komisárov proti cholerovej epidémii boli pre územie celej Hornej zeme ustanovení gróf Anton Majláth a Žigmund Peryéni. Nebezpečenstvo blížiace sa na Zemplín spoločne s cholerovou epidémiu bolo známe už v decembri 1830. Myslíme si, že už vtedy bolo jasné to, že choleru si najviac odnesie poddaný ľud. Jeho životné podmienky a spôsob života nemohol plniť ani najjednoduchšie hygienické návyky. Taktiež bolo jasné, že nebude možné poddaný ľud systematicky poučovať o cholere.
Zareagovalo sa príliš neskoro
Poľské hranice sa obsadili vojensky, pomocou kordonov, aby sa zamedzilo voľnému styku medzi obyvateľmi jednotlivých krajín. V júni 1831 sa objavil prvý prípad cholery. Zareagovalo sa na to neskoro. Až začiatkom júla boli rozosielané magistrátom miest spomínané letáky a obežníky tlačené v latinskej reči. Obsahovali 10 všeobecných zákazov, ktoré mali pomôcť proti šíreniu cholery.
Prečítaj si: Tam, kde sa narodil Rákoczi – Kaštieľ v Borši
Chlórové vápno vystrašilo poddaných
Do každej obce bol vyslaný zdravotný komisár na to aby dezinfikoval studne v obciach chlórovým vápnom, zásoboval mesto dezinfekčnými prostriedkami a aj na to, aby priebežne hlásil stav epidémie. Niekedy v tomto čase sa začína šíriť spomínaná travičská legenda. Ako sa k tomu poddaný ľud dostal a prepracoval? Veď predsa mali jasné dôkazy. Musíme si uvedomiť, že sami nevedeli, čo sa to deje a čo má znamenať ten biely prášok v ich studniach. Dohováranie zdravotného komisára o tom, že je to v záujme ich zdravia nepomohlo a to zvlášť po tom, čo sa aj napriek opatreniam a dezinfekcii sa choroba šírila. Tak mali poddaní jasný dôkaz o tom, že ich komisári neliečia, no naopak „otravujú“. Dôvod hnevu poddaných možno hľadať aj v postavení zdravotného komisára. Ten bol totiž najbližším predstaviteľom ,poddanými nenávidenej, panskej stolice. K travičskej legende sa viaže ešte jedna z Nižného Žipova spojená s menom Michala Pavúka. Jemu a aj tejto obecnej legende sa budeme venovať v inej časti nášho seriálu.
Poddaní bili komisárov
Vráťme sa späť k priebehu povstania. Prvé prejavy povstania boli jednoduché. Poddaný ľud zbil, či dokonca zatkol obecných zdravotných komisárov. Prvé prípady boli hlásené z obcí Kerestúr (dnešná Zemplínska Teplica) a Rakovec v dátume 25. júla 1831. K náznakom povstania došlo aj 27. júla 1831 vo Svätej Márii. [10] Postupne sa ukázalo, že iniciátori povstania využili vysokú úmrtnosť na choleru, takisto aj nariadenia úradov na zabránenie šíreniu cholery, tiež aj rozdávanie liekov medzi ľud a niekde aj násilné nútenie ľudí užívať lieky na rozšírenie travičskej legendy o tom, že páni chcú otráviť ľud a tak ho vyhubiť. Aj keď tieto informácie nemajú žiadne reálne opodstatnenie, ľud im uveril.
K vážnejším, živelným udalostiam došlo v dedine Nižný Žipov 31. júla 1831. Spontánne, no nejednotné výbuchy nespokojnosti sa tu stávajú pričinením, v tom roku 53 – ročného, poddaného sedliaka, vyššie spomínaného Michala Pavuka. O tom však až v ďalšej časti!