Spolu s redaktorkou Annou Chovancovou sme sa včera, 10. marca 2016 vydali na film Červený kapitán nakrútený podľa rovnomenného románu najpredávanejšieho slovenského autora, Dominika Dána. Bolo sa na čo pozerať.

Čo hovorí oficiálny text distribútora?

Príbeh sa odohráva v horúcom lete roku 1992, pol roku pred rozdelením Československa. Mladý detektív Richard Krauz sa dostáva k novému prípadu – na cintoríne bola vykopaná mŕtvola kostolníka Kloknera s klincom v hlave. Krauz zisťuje, že za jeho umučením stojí bývalá ŠtB a nikdy nenájdený spis zachytávajúci zločiny kňazov, na ktorého základe ŠtB Cirkev vydierala. Prípadom posadnutý Krauz sa vydáva naprieč rozpadajúcim sa Československom hľadať muža, ku ktorému vedú všetky stopy: Červeného kapitána, špecialistu na „konečné” výsluchy. Krauz však nie je sám, kto ho hľadá…

Prekvapil ma počet ľudí v kine

Keď sme prišli pred Mestské kultúrne stredisko, bolo asi 18:40. Pred budovou však postávalo vyše 20 ľudí. Bol som príjemne prekvapený. Všetci mali namierené na ten istý film, ako my. Pani predávajúca v pokladni bola milá a usmievavá. Palec hore! Keď sme prišli do kinosály, zopár ľudí tam už sedelo. Kým sme však čakali na siedmu hodinu, kedy film začínal, sála sa začala celkom utešene zapĺňať. Zhora, od posledného do piateho radu bolo voľné miesto vidieť len zriedka. V druhej polovici hľadiska to bolo horšie, no divácka účasť ma veľmi príjemne prekvapila. Začali sme presne načas.

Film sa s nami a s dobou, ktorú opisoval, nemaznal.

Po úvodnej povinnej jazde v podobe reklám na ostatné filmy to začalo. Dvojhodinový film režiséra Michala Kollára, ktorý vznikal v česko-slovensko-poľskej produkcii zaujal výborne zvládnutým zasadením do roku 1992. Ak chceme hovoriť o technickej stránke a o stránke vizuálnych efektov, ktoré museli prerobiť Bratislavu na staré mesto z 90. rokov, podarilo sa. Mesto bez reklám, billboardov a plné historických vozidiel vyzeralo skutočne výborne. Hlavná postava, poľský herec Maciej Stuhr na mňa pôsobil ako akčný hrdina. Zvládol toho celkom dosť. Jazdu na vtedy modernom nemeckom BMW s automatickou prevodovkou, zopár akčných prepadnutí i útek spod vlaku. Až to pri ňom vyzeralo niekedy neuveriteľne.

Páči sa mi zachovanie autenticity v podobe vyjadrovania sa hercov. Nechýbali vulgarizmy, ktoré len podčiarkovali hustú atmosféru prelomu rokov 1992 a 1993. Nepáči sa mi úsečné vyjadrovanie sa postáv. Často sa stalo, že som im v replikách nič nerozumel a musel som sa pýtať vedľa sediacej Anny Chovancovej, čo postavy hovorili. Ani ona nevedela. V určitých pasážach hovorili nezrozumiteľne, akoby zo seba chceli každým slovom strúhať frajerov.

Doba je opísaná skutočne autenticky, v dejovej línii som sa však strácal. Na mňa, ako diváka, tam bolo príliš na prvé pochopenie nejasných súvislostí a potom som si pripadal ako nevtiahnutý do deja. Možno je to spôsobené aj tým, že som si najprv pozrel film, až neskôr si chcem prečítať knihu.

Červený kapitán sa divákom vo všeobecnosti páčilo

Opýtaní diváci na našu otázku, ako hodnotia film, reagovali rôzne. Viacerým sa páčilo herecké obsadenie, kde nechýbal nebohý majster Chudík, Marián Geišberg, Zuzana Krónerová či Oldřich Keiser (myslím, že celkom fajn, objavila sa tam kopa známych tvári a pre Slovákov neznámy Poliak Maciej Stuhr v hlavnej úlohe bol dobrým oživením) Tiež som sa stretol s názorom, že postavám nerozumeli. Najmä tí starší sa však vyjadrili, že doba okolo prevratu je vystihnutá skutočne dobre. Ja osobne by som tomuto filmu udelil 8 bodov z 10. Jednoznačne jeden z najlepších počinov našej kinematografickej scény. Nebudem tu písať o základnej dejovej línii a to pre prípad, že by si si chcel pozrieť film aj ty. Aby som ťa o nič neukrátil.

Počet zúčastnených divákov však značí, že film Červený kapitán zvládol svoje promo, pri ktorom sa mohol opierať o osobnosť autora knihy, Dominika Dána. Ako som už spomínal, na Slovensku najpredávanejšieho autora. Myslím si, že práve tento fakt vytiahol do kín jeho čitateľov. Ide totiž o prvé filmové spracovanie jedného z Dánom ponúkaných kriminálnych prípadov.

Videl si film Červený kapitán už aj ty? Čo si o ňom myslíš?

Článok je subjektívnym názorom autora