Prichádza ďalší diel nášho seriálu s názvom Trebišovské pamiatky, v ktorom sme si dali za cieľ jednotlivo predstaviť našim čitateľom najvýznamnejšie kultúrne pamiatky v našom meste. Pavlínsky kláštor (teraz objekt ZUŠ) je jednou z nich.

Zjednotení pustovníci v roku 1225

História pevne spätá so stavbou pôvodne Pavlínskeho kláštora v Trebišove sa začala písať ešte v roku 1225, kedy kanonik ostrihomskej kapituly Eusebius zjednotil jednotlivo žijúcich pustovníkov a položil tak základy jediného pôvodne uhorského mužského rádu – Pavlínov.

Ku konštitúciu tohto mužského rádu došlo v roku 1256, zatiaľ čo vtedajší pápež Klement V. uznal jeho rehoľné pravidlá v roku 1308. Vznik jedinej pôvodnej uhorskej rehole Pavlínov, ktorá mala svoj kláštor aj v našom meste tak bol oficiálny.

Pavlínsky kláštor postavený v roku 1502

K spojeniu vyššie opisovaného rádu a nášho mesta došlo až po uplynutí takmer dvoch storočí. Palatín Imrich – jeden z najvplyvnejších Perényiovcov – dal v roku 1502 postaviť v Trebišove dvojpodlažný kláštor a už o dva roky doň pozval práve rehoľu Pavlínov, ktorým so súhlasom panovníka daroval aj vtedajšie dediny Sáros, Olaszi a vodný mlyn na Bodrogu.

Prečítaj si: Trebišovské pamiatky – Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho

Dispozičné riešenie v tvare písmena L

Objekt renesančného kláštora v tvare písmena L bol južným krídlom priamo pričlenený ku kostolu. Podľa dostupných písomností sa v niektorých jeho miestnostiach zachovali hrebienkové klenby. Pozoruhodné sú aj kamenné ostenia spojovacích dverí.

Súčasťou kláštora dotvárajúcou jeho každodenný život bol dvor so studňou a záhradou. Pavlínsky kláštor bol v minulosti hneď niekoľkokrát obnovovaný. V roku 1786 sa vtedajší osvietenský panovník Jozef II. rozhodol rád Pavlínov zrušiť. V čase zániku kláštora tu žili siedmi mnísi, ktorých majetok bol 94 261 zlatých.

Pavlínsky kláštor v súčasnosti

Po zrušení pavlínskej rehole bol tento objekt využívaný na rôzne účely. V súčasnosti sa v jeho priestoroch nachádza ZUŠ a rímskokatolícky farský úrad.

Zdroj: kniha Trebišov
Foto: autor