Tento latinský citát v preklade znamená “Kráľ vín, víno kráľov”. Viaže sa k tokajskému vínu, ktorému sme sa rozhodli venovať tento článok. Bližšie sa v ňom pozrieme na samotnú históriu tohto jedinečného skvostu medzi svetovými vínami a ukážeme, že toto označenie si jednoznačne zaslúži. Pretože história jeho menu vytvorila vskutku zaujímavý príbeh.

Na úvod musíme spomenúť, čo vlastne slovenský Tokaj tvorí. Táto svetoznáma vinohradnícka oblasť zahŕňa 7 obcí – Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Prvým paradoxom pri tomto víne je fakt, že svojou celkovou rozlohou, ktorá predstavuje iba 907 hektárov, patrí medzi najmenšie vinohradnícke oblasti na svete a absolútnu svetovú špičku zároveň. Aby sme neukracovali o pýchy Tokaja aj iné obce, je nutné povedať, že Tokajská vínna cesta zahŕňa aj priľahlé obce Borša, Zemplín, Ladmovce, pričom úlohu pomyselnej vstupnej brány do tohto vinárskeho raja tvorí mesto Trebišov.

Je fascinujúce, že pôvod pestovania viniča v tejto oblasti siaha do prvých storočí nášho letopočtu, kedy cez naše územie kráčali vojenské jednotky Rímskeho impéria. Po sťahovaní národov, keď sa na našom území usadili Slovania a neskôr aj Maďari, začal sa rozvoj miestnych viníc až natoľko, že sa im ušlo miesto v dobových listinách z 13. storočia. Prvá písomná zmienka o tejto oblasti pochádza z roku 1248.

Obdobie 13. storočia je v našich dejinách poznačené tatárskymi vpádmi, no ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Práve v tomto, pre ľudí ťažkom období, si ľudia začali budovať sieť podzemných chodieb, ktoré sa do sopečnej tufovej pôdy kopali pomerne ľahko. Po skončení vpádov sa zistilo, že ich niekdajšie úkryty sú viac, než ideálnym miestom na kvasenie a uskladňovanie vína.

Neskoršie vpády Turkov sa zas zaslúžili o vôbec prvé tokajské výberové víno. Postaral sa oň kalvínsky kňaz Maté Laczkó Szepsi z Moldavy nad Bodvou. Jeho strach pred Turkami spôsobil, že sa víno pozbieralo neskôr. Tým získalo ušľachtilú pleseň, ktorá obsahuje vysoký podiel zvyškového cukru.

Priebehom vekov si toto kvalitné vínko zbieralo skalpy tých najvýznamnejších osobností Európy. Príklad všetkých príkladov je “Kráľ Slnko” – Ľudovít XIV., ktorý doslova požadoval, aby na stole počas kráľovskej večere nikdy tokajské vína nechýbali a vychutnával ich denne. Ani jeho pravnuk Ľudovít XV. sa nenechal zahanbiť. Slovami “Vinum regum, rex vinorum” núkal tokajské víno legendárnej Madam de Pompadour.

Tokajské vína neušli pozornosti ani cárskemu Rusku, v 18. storočí si na ňom pochutnával Peter Veľký, neskôr aj cárovná Katarína. Neboli to však len vladári, ktorí podľahli čaru Tokaja. Na víne od nás si pochutnávali aj takí velikáni, ako napríklad, Johan Wolfgang Goethe, Francois Voltaire, či skladatelia Schubert, Liszt alebo dokonca Ludwig van  Beethoven.

Celá plejáda týchto mien bola už v minulosti zárukou nebývalej kvality, ktorú slovenský Tokaj potvrdzuje aj dnes. Azda by nebola vinárska súťaž, či prehliadka, kde by niečo nevyhral.

FOTO: Daniel Fekete