8.5.2021 (Webnoviny.sk) – Slnko je približne v polovici svojho života, má 4,5 miliardy rokov. V tlačovej správe to uviedol astronóm Aleš Kučera z Oddelenia fyziky Slnka Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) pri príležitosti Dňa Slnka.

Hovorkyňa SAV Katarína Gáliková, ktorá správu poskytla, poznamenala, že aj keď sa vedecké poznatky o Slnku za posledných desať rokov výrazne zlepšili, stále existujú otázky, na ktoré slneční fyzici hľadajú odpovede.

Skúmajú aj procesy pod povrchom

Slnko je od Zeme vzdialené 150 miliónov kilometrov a je 333 000-krát hmotnejšie než naša planéta. Informácie o Slnku získavajú vedci iba zo žiarenia a z neutrín, ktoré vznikajú v jeho centre pri termonukleárnych reakciách.

Ako priblížil Kučera, žiarivý výkon Slnka predstavuje energiu, ktorá by pol kilometra hrubý pancier ľadu okolo celého Slnka roztopila za 40 minút.

Gáliková dodala, že Slnko je jedinou hviezdou vo vesmíre, pri ktorej vedci môžu skúmať aj procesy pod jej povrchom, a to cez vednú disciplínu helioseizmológiu. Tá skúma šírenie vĺn pod slnečným povrchom a vedcom pomohla pochopiť rozdiely v rotácii Slnka.

Termonukleárnymi reakciami v Slnku sa každú sekundu premení približne 700 miliónov ton vodíka na 696 miliónov ton hélia.

Diferenciálna rotácia Slnka

„Ušetrené štyri milióny ton hmoty sa bez zvyšku premenia na čistú energiu a Slnko ju vyžiari. Zásoba vodíka v centre Slnka stačí na to, aby takéto reakcie prebiehali 10 miliárd rokov,“ objasnil Kučera.

Doplnil, že táto hviezda rotuje okolo svojej osi „diferenciálnou rotáciou“. To znamená, že na rovníku sa otáča rýchlejšie ako pri póloch, no hlbšie ako 175-tisíc km pod povrchom rotuje ako tuhé teleso. Vedci zistili aj to, že plazma pod povrchom prúdi aj od rovníka k pólom a naspäť.

Podľa fyzika sú všetky tieto pohyby zodpovedné za pravidelne sa opakujúce formovanie magnetických polí na Slnku.

Spresnil, že ide o cyklus slnečnej aktivity, pri ktorom sa približne každých 11 rokov opakuje vysoká aktivita sprevádzaná zvýšeným výskytom slnečných škvŕn, erupcií, protuberancií, výronov plazmy zo slnečnej koróny a aj nárastom toku energie zo Slnka.

Podstata cyklov nie je jasná

Gáliková poukázala, že veda pozná aj dlhšie cykly aktivity Slnka v trvaní stoviek až stotisícov rokov, kde boli zmeny žiarenia veľmi výrazné a spôsobovali na Zemi pokles priemernej teploty až o 10 °C, a tým pravidelné doby ľadové.

Zároveň poznamenala, že podstata a príčina slnečných cyklov stále nie je uspokojivo vysvetlená a slneční fyzici sa viac ako polstoročie pokúšajú odhaliť, čo a ako zohrieva horné vrstvy slnečnej atmosféry, chromosféru a korónu, ktoré sú výrazne horúcejšie ako spodná fotosféra.

„To, že pri prenose energie do vyšších vrstiev hrá významnú úlohu magnetické pole a rôzne druhy vĺn, je už dokázané, ale celkový popis procesov stále chýba,“ ozrejmil slnečný fyzik.

Predpoveď erupcií je výzvou

Kučera zdôraznil, že veľkou výzvou ostáva aj schopnosť správnej predpovede vzniku silných slnečných erupcií pre ochranu kozmonautov, satelitov a komunikačných technológií.

Podstatné budú podľa neho aj nové poznatky o silných magnetických poliach, koncentrovaných vo veľmi malých štruktúrach.

„V tomto smere má zohrať významnú úlohu nový veľký teleskop DKIST s priemerom zrkadla štyri metre dokončený na Havaji v roku 2020, ktorý má schopnosť pozorovať štruktúry na Slnku dvakrát menšie ako doteraz,“ načrtol.

Viac k témam: Deň Slnka, slnko, vesmír
Zdroj: Webnoviny.sk – Slnko je približne v polovici svojho života, fyzici na niektoré otázky stále hľadajú odpovede © SITA Všetky práva vyhradené.