“Zas je tu máj, ten lásky čas”, tak sa spieva v už kultovej slovenskej pesničke, a okrem lásky je máj mesiac, kedy začína stredoškolákom horieť pod zadkom. Prichádza čas maturít (formalít), a keďže aj ja patrím k tejto ohrozenej skupine, tak vám skúsim priblížiť ako to asi vyzeralo v uliciach Trebišova počas včerajšieho poobedia. 

Po fotení sa na schodoch môjho osemročného pôsobiska, a po vypočutí si charakteristického, symbolicky posledného, gymkovského zvonenia (na ktoré tak skoro nikto zo študentov nezabudne), sme pristúpili k formálnej časti na mestskom úrade. Veľkú zasadačku zaplnili štvrtáci, oktáva a profesorský zbor, poprípade sa vyskytol ešte nejaký cudzinec, a my sme si vypočuli nie až tak dlhé a nudné príhovory, dokonca niektorým z nás vypadli aj 2-3 slzy. Ako sme sa konečne poriadne rozlúčili, hlavne s pani bufetárkou (už žiadne bagety s kuracím mäsom, viete si to predstaviť?), tak prišlo na rad chodenie s tablom po meste a obťažovanie náhodných okoloidúcich, či neprispejú maturantom = budúcnosti národa. S bolesťou nôh a iných končatín sme sa konečne usadili a oslávili sme koniec stredoškolských čias naozaj tak, ako sa patrí. Už si len môžeme držať palce.

A na záver už len známa pieseň od Petra Lipu