BRATISLAVA 2. novembra (WebNoviny.sk) – V piatok si pripomíname Pamiatku zosnulých. Pôvod spomienky na zosnulých siaha do roku 998, keď opát benediktínskeho kláštora v Cluny, svätý Odilo, nariadil, aby sa pre dobro všetkých v Pánovi zosnulých kresťanov 1. novembra v kláštoroch jeho rádu rozdávali hojné almužny, aby sa po vešperách vyzváňalo všetkými zvonmi a spievali sa žalmy za mŕtvych.

Pripomíname si našich blízkych

Ako povedal pre agentúru SITA dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity Miloš Lichner, sviatok verných zosnulých je tradičným sviatkom, počas ktorého si pripomíname našich blízkych.

„Tým vytvárame spoločenstvo s tou časťou cirkvi, ktorá ešte nie je oslávená a je v očisťujúcom procese po smrti,“ povedal Lichner s tým, že pri tom si uvedomujeme, že cirkev je veľmi široká. „Na týchto ľudí myslíme modlitbou a vypracujeme im očistenie, aby čím skôr boli v Božom náručí.”

Kedysi sa 2. novembra ráno po ranných chválach vyzváňalo na zvonoch a modlilo sa za mŕtvych. Potom sa slúžila veľká zádušná svätá omša. Pápež Urban VI. v 2. polovici 14. storočia nariadil, aby sa pamiatka verných dušičiek slávila ako sviatok. Neskôr sa však na synode v Trevíri roku 1549 dohodlo, že sa bude sláviť ako spomienka, čo platí dodnes.

Nebo, peklo alebo očistec

Učenie katolíckej cirkvi o posmrtnom živote hovorí, že po smrti má duša tri možnosti: buď odchádza do neba, do pekla, alebo do očistca, z ktorého sa neskôr dostane do neba. Dňa 2. novembra si pripomíname všetky duše, ktoré sú ešte v očistci.

Očistec je prechodný stav pre tých, ktorí skončili pozemský život v stave Božej milosti a v priateľstve s Bohom, a sú si istí svojou večnou spásou, ale sa musia ešte očistiť od viny za ľahké hriechy alebo od takzvaných časných trestov. Následkom každého hriechu je totiž vina a trest.

Odpustením veľkej viny a s ňou spojeného večného trestu sa ešte nemusí odpustiť aj celý časný trest. Časné tresty sa v pozemskom živote odpúšťajú dobrými a zbožnými skutkami. Preto tí, ktorí zomreli v Božej milosti, ale ešte nedosiahli potrebnú svätosť, musia pre definitívnu spásu a vstup do neba podstúpiť očisťovanie.

Podmienky a okolnosti očisťovania si každý pripravuje na zemi svojimi nedokonalosťami. Náuku o viere v očistec cirkev formulovala na Florenstskom a Tridentskom koncile. Zosnulým, nachádzajúcim sa v očistci, možno pomáhať modlitbou. Výraz očistec je teologický termín z 12. storočia a vyjadruje biblickú pravdu zjavenú v Starom a Novom zákone.

Svieca symbolizuje Krista

Pri návšteve cintorína môžu veriaci získať pre duše v očistci odpustky z ich trestov. Na získanie odpustkov je treba vykonať dobrý skutok, návštevu cintorína a splniť tri podmienky: svätú spoveď a vylúčenie každej náklonnosti na hriech, sväté prijímanie a modlitbu na úmysel svätého Otca.

V týchto dňoch zapaľujeme na cintorínoch sviece. Svieca symbolizuje Krista, ktorý sám o sebe povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“.

Už v 3. storočí spomína sv. Cyprián sviece pri pohrebných obradoch. Na mnohých kresťanských náhrobkoch z 5. storočia sa objavili umelecky vypracované sviece, ktoré symbolizujú nebeský jas. Zapaľovaním sviec na cintorínoch prajeme zosnulým a modlíme sa za ich duše, aby raz videli Krista – večné Svetlo.

Viac k témam: pamiatka zosnulých
Zdroj: Webnoviny.sk – Katolíci si pripomínajú Pamiatku zosnulých, na cintorínoch zapaľujú sviece symbolizujúce Krista © SITA Všetky práva vyhradené.