Rodák z Nového Ruskova, predseda a zakladateľ Svetového kongresu Slovákov, uránový kráľ, verný príslušník gréckokatolíckej cirkvi. Toto všetko bol Štefan Boleslav Roman, ktorého predstavíme v dnešnom dieli.

Štefan Roman sa narodil 17.apríla 1921 v Novom Ruskove, rodičom Jurajovi a Helene, rod. Kosturovej. Okrem domácej výchovy stihol na Slovensku navštevovať a dokončiť len základnú školu. Prerušil štúdium na poľnohospodárskej škole a v roku 1937, keď mal 16 rokov, odišiel so svojim bratom Jurajom do Kanady. Tam pracoval na farme v Port Perry, neskôr ako robotník v automobilke General Motors. Počas 2. svetovej vojny bojoval ako vojak kanadskej armády.

Po roku 1945 začal naplno rozvíjať svoj podnikateľský potenciál. Začal podnikať v banskom priemysle so spoločnosťou Concord Mining Syndicate. Začiatkom 50. rokov kúpil pri Elliot Lake pozemok a následne založil spoločnosť Denison Mines Ltd, ktorá sa stala vlastníkom najväčších uránových baní na svete, z čoho plynie aj jeho prezývka uránový kráľ. Jeho spoločnosti sa dostalo  medzinárodného uznania.

Dňa 13. septembra 1966 navštívil rodnú dedinu. Navštívil tu dvoch bratov, sestru a ďalších príbuzných, no aj on sám mal 7 detí. Bol aj na miestnom cintoríne, kde sa poklonil pamiatke sestrinho syna Jána Romana, padlého počas bojov 2. svetovej vojny. Počas svojho päťdňového pobytu navštívil Košice, Přerov, Brno a Bratislavu, pričom všade cestoval svojim vlastným lietadlom.

Bol výnimočnou a kľúčovou osobnosťou pre Slovensko. Vyrástol v náboženskom prostredí a jeho tradície ho poznačili na celý život. Mal organizačný talent, bol dobrým manažérom a vedel vytvoriť veľkolepé koncepcie. Podieľal sa na vydaní knihy The Responsible Society (Zodpovedná spoločnosť). Š. B. Roman mal styky na vysokej i najvyššej úrovni. Poznal sa s americkým prezidentom R. M. Nixonom (istý čas bol jeho právnym poradcom), predsedom kanadskej vlády L. B. Pearsonom, na návšteve v Moskve sa v rozhovore s N. S. Chruščovom predstavil ako Slovák, v Európe mal dobré vzťahy k arcivojvodovi Ottovi Habsburskému.

V roku 1968 sa významne činil na poli obnovy slovenskej gréckokatolíckej cirkvi. Dal dokonca postaviť katedrálu Premenenia pána – repliku kostola z Nového Ruskova v kanadskom Unionville, ktorú v septembri 1984 posvätil pápež Ján Pavol II. V roku 1984, po tretej návšteve Slovenska, predstavil svetu novú slovenskú otázku a v New Yorku založil Svetový kongres Slovákov, ktorému sám predsedal.

 Stal sa nositeľom viacerým významných vyznamenaní. Pápež Ján XXIII. mu v roku 1963 udelil Rad sv. Gregora Veľkého a pápež Pavol VI. ho vymenoval za jediného kanadského laického delegáta na II. Vatikánskom koncile. Dosiahol aj najvyššie kanadské vyznamenanie Order of Canada. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady udelilo v roku 1990 Romanovi Národnú cenu Slovenskej republiky in memoriam. Michal Kováč, prezident Slovenskej Republiky, ocenil jeho aktivitu vo Svetovom kongrese Slovákov, čoho výsledkom sa stalo najvyššie štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža I. stupňa in memoriam. Na čele Svetového kongresu Slovákov stál Štefan Boleslav Roman až do svojej smrti. Nečakane zomrel 23. marca 1988 v Unionville na srdcový infarkt.

My v redakcii si dovolíme označiť ho selfmademana. Je to výraz, ktorý sa používa na označenie ľudí, ktorí svoj úspech dosiahli vlastnými silami. Myslíme si, že toto označenie mu právom patrí.