Ahoj! Dnes sme si pre teba pripravili rozhovor s 22-ročným kulturistom, Emilom Hutkom! Rodák z obce Kazimír sa posilňovaniu podľa vlastných slov venuje už 7 rokov. My sme sa boli pozrieť na miesto, kde trénuje, ako vyzerá jeho tréning a položili sme mu zopár otázok!

Čauko Emil, prečo práve kulturistika?

Nazdar! Ku kulturistike som sa dostal prostredníctvom svojho otca. Cvičí už vyše 20 rokov a práve on mi ukázal prvé cviky, zoznámil ma so základnou stravou a suplementáciou. Najprv som posilňovanie bral iba ako koníček. Prišiel som si zacvičiť 3-krát do týždňa, no nedalo sa to považovať za náročný tréning. Z počiatočného koníčku sa postupom času stal môj životný štýl, ktorým teraz žijem 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

Okrem toho chodím do práce, v ktorej ťahám 12-tky. Odrobím si svoje, domov prídem okolo pol ôsmej, o ôsmej som už v posilňovni a do desiatej mám tréning. Po príchode domov si varím jedlá na ďalšie dni. Na druhý deň idem do nočnej, pred nočnou však mám ešte tréning a po nočnej som oficiálne K.O. J Nasledujú dva dni voľna. Prvý po nočnej prespím, ale potom, keď som celý deň doma, tak je to perfektné. Takéto dni stále využívam naplno.

Trénuješ doma, v Kazimíri, alebo vyhľadávaš rôzne fitnes centrá v meste?

Väčšinou trénujem tu, doma. V priestoroch kultúrneho domu máme miestnosť, v ktorej viacerí cvičíme. Všetky stroje, ktoré tu vidíš, až na dva, sú vlastnoručne vyrobené. Takisto aj činky. Každý, kto tu cvičí niečím prispel a spoločne sme si urobili takéto miesto.

Ako vyzerá tvoj bežný „kulturistický deň“, keď môžeš byť celý deň doma?

Ráno vstávam okolo tej ôsmej, pol deviatej. Môj deň začína proteínovým koktejlom, o pár minút na to nasledujú aminokyseliny, aby som chránil svalovú hmotu. Po nich, samozrejme, raňajky – 7 vaječných bielkov a 2 žĺtky, 70 gramov ovsených vločiek alebo ryžových chlebíčkov a zelenina.

Čo sa týka stravy, väčšinou je to o tom istom, pretože kulturistická strava, najmä v období rysovačky, je veľmi monotónna a striktne daná. Pozostáva z 200 gramov kuracích pŕs alebo 300 gramov rýb a k tomu 60 gramov ryže a zeleninu, 5-krát denne. Niekedy to však nevychádza. Všetko závisí od toho, ako som na tom po finančnej stránke, keďže všetko, čo sa týka kulturistiky si hradím sám.

Nemôžem zabudnúť ani na rodinu, ktorá mi tiež v mnohom pomáha. Navyše, som členom kulturistického klubu „NATURAL NUTRITION BODYBUILDING CLUB TREBIŠOV“, čo má tiež svoje výhody, pretože od sponzorov dostávame rôzne zľavy a permanentky. Finančne nás však nepodporuje nikto.

Kde hľadáš motiváciu do takéhoto životného štýlu?

Motiváciu? Väčšinou s rôznych videí na internete, kde vidím všetkých tých veľkých borcov. To ma posúva vpred. Urobil som si však svoju fanpage na Facebooku, kde mi ľudia píšu, že im dodávam motiváciu, čím ju dodávajú hlavne oni mne, no možno si to ani neuvedomujú. Pretože vidím, že to čo robím sa určitému kruhu ľudí páči a to ma ženie dopredu!

Na druhej strane sa snažím ukázať na fakt, že nemusíš byť práve bohatý chlapec, nemusíš mať drahé auto, nemusí ti všetko padnúť do rúk, nemusíš mať dokonalú prácu, ale to, že všetko sa dá. Ak máš cieľ, odhodlanie a ideš si za svojim snom. Lebo veľa mladých ľudí sa dnes vyhovára, že nemajú čas, peniaze, či dobrú prácu, čo ja osobne nechápem.

Stáva sa ti niekedy, že máš chuť všetko hodiť za hlavu a dopriať si v rysovačke napríklad hamburger, či pizzu?

Dobrá otázka. Jasné, že mám chuť. Napríklad minule som mal deň na nule, to znamená, že som celý deň neprial žiadne sacharidy a sestra si objednala pizzu. Všetko tak rozvoniavalo, že som sadol do auta a ušiel som z domu zacvičiť si. Mám veľmi rád dobrotky, koláčiky a „nezdravé veci“ – nugetky, rezne, či bôčik s kapustou. No ale mám danú striktnú stravu, ktorú sa snažím dodržiavať.

Občas však mávam „cheat day“, kedy si raz do dňa dám jedlo, na ktoré mám v tom čase chuť. Napríklad, keď idem na kúpalisko, tak si dám, či už gyros alebo hamburger. Zvyčajne raz za 10 až 15 dní.

Chystáš sa tento rok aj na sútaže?

S chalanmi z klubu máme naplánované dve súťaže na Slovensku – jedna z nich, kde sa chystám bude juniorská – keďže som vekom ešte junior. Tohto roku by som to však chcel skúsiť aj medzi mužmi na Tatranskom pohári. Na ňom síce veľké šance na výraznejší úspech nevidím, keďže tam budú chlapi, ktorí majú odcvičených niekoľkokrát viac hodín ako ja. Do prípravy však dám všetko, dám do toho 110%, hoci ja so sebou nikdy spokojný nebudem.

Juniorská súťaž, ktorú som spomínal, sa bude konať v Dubnici nad Váhom. Okrem tých slovenských súťaží rozmýšľame aj nad podujatiami v Maďarsku a v Českej republike.

Čo by si dodal na záver?

Chcem veľmi pekne poďakovať stránke TvojTrebišov.sk za rozhovor, za to, že si na mňa našli čas. Ďalej by som touto cestou chcel poďakovať ľuďom čo mi pomáhajú v mojej príprave a to hlavne mojej úžasnej rodine. Otcovi, mame, sestre, že mi pomáhajú a robia mi dokonalé prostredie aby som mohol robiť to čo ma skutočne baví a napĺňa.

Ďalej nesmiem zabudnúť na môjho trénera a kamaráta Vlada Kluberta, ktorý mi ochotne pomáha, píše jedálničky, tréningy a preberá so mnou každý krok prípravy. Taktiež chcem poďakovať všetkým mojím priateľom, známym a všetkým tým, ktorí mi držia palce. Samozrejme nemôžem vynechať ani ľudí, ktorí mi pomáhajú rôznymi zľavami a to sponzori Natural Nutrition, Aqua Mária Veľaty, ZOS Margerita, n.o., Gazdovský Dvor Kysta, Muscleking.sk, obci Kazimír a starostovi obce Kazimír.

My sa takisto chceme veľmi pekne poďakovať Emilovi za tento rozhovor a na záver pripájame video z jeho dielne!